6.12.2008 NFTR Topoľčianky

6.12.2008 sa v Topoľčiankach konal Národný Field Trial organizovaný Slovenským retriever klubom.

Keďže kvôli tomu zraneniu sme sa museli odhlásiť, išla som sa tam pozrieť sama, bez Gipsy, ktorá zostala u priateľa. Nechcela som ju brať, lebo pol dňa stáť a pozerať ako iné psy prinášajú, to by jej neurobilo dobre a v aute keby počula streľbu, asi by si hlavu o sklo obúchala, že ona chce ísť aportovať. Vďaka GPS navigácii som trafila v pohode, až na malú nepríjemnosť, keď som si počas jazdy otvárala Colu Blak a ta mi vyšprtla na celú prednú polovicu kokpitu auta.. tak som v nejakej dedine v kopcoch stála a prezliekala sa (okoloidúci dedkovci mali radosť :D) Šikovná som ja, pokrstila som nové auto, no..

Po príchode som sa zvítala so známymi aj neznámymi a po asi 15 minútach sme nasadli do áut a išli za Topoľčianky na miesto zahájenia súťaže. Ešte som medzitým navigovala Tibora, ktorý nestihol odjazd z dediny a snažil sa nás nájsť.. Aj GPS súradnice som mu dala, no nevyšlo to (neviemprečo), trafil až po navigácii miestnych pánov, ktorých som poprosila, nech mu cestu vysvetlia. Súťažiaci (bolo ich 18) si vylosovali štartovacie čísla, predstavili rozhodcov a súťaž sa mohla začať.

Najskôr sa išlo na vodu - psy, ktoré nemali doteraz žiadnu skúšku z prinášania z hlbokej vody, museli ísť prinášať kačičku. S väčším či menším úspechom sa to podarilo všetkým. Potom sme sa presunuli na pole, ktoré bolo dosť rozmočené, týmpádom blatové až hrôza. Súťažiacich rozdelili na dve skupiny, v prvom kole vypadla asi polovica psov, väčšinou kvôli zámene zveri, niektoré kvôli odmietnutiu zver priniesť. Bolo vidieť, že niektorí poňali účasť na Field Triale ako tréning, bez akejkoľvek alebo len slabej prípravy. Je to škoda, pretože Field Trial by mal byť súťažou tých najlepšie pripravených psov - vrcholom sezóny a nie fraškou, kde niektorí prišli skúsiť šťastie.. Preto už v prvom kole bolo vidieť, ktoré psy boli pripravované a majú na to, aby sa dostali do finále a ktoré "si prišli zatrénovať". V baráži sa ocitla dvojica labradorov a dvojica goldenov, z ktorých každý mal trošku iný štýl práce a handlingu. Tu bolo už celkom zaujímavé sledovať prácu tých psov, zohratosť s vodičmi a úroveň handlingu, aj keď víťaz, resp. víťazka bola všetkým jasná snáď už od prvého kola. Takže v Národnom Field Triale v Topoľčiankach zaslúžene zvíťazila Stázka Guzanová s čiernou labradorkou Viou, ktorá získala titul CACT (labrador) a titul Klubový víťaz. Iba o chlp slabší bol Ľudovít Balog s goldenom Bornom, ktorý získal titul CACT (golden) - na práci ktorého bolo vidieť početné skúsenosti. Tituly res.CACT získali labrador Reno a golden Crus.

Celkový dojem z NFTR - v porovnaní s minuloročným NFTR bol tento lepšie zorganizovaný, víťazi sa tešili z pekných pohárov a množstva cien v podobe krmiva a potrieb pre psíky + každý zúčastnený dostal malú pozornosť. Čo sa týka úrovne práce psov, ako som už písala vyššie, nevyzeralo to tak, ako by to malo vyzerať, ešte pár rôčkov potrvá, kým začnú majitelia retrieverov svoje psy seriózne pripravovať na skúšky a súťaže a kým ich práca so psami bude konkurencieschopná aj v zahraničí. Tiež sa mi (a nielen mne) nepáčilo prehliadanie chýb niektorých psov majiteľov zvučných mien, za ktoré boli iné psy vylúčené. Tým viac som bola zvedavá na Medzinárodný Field Trial, ktorý sa konal o dva týždne neskôr v Ďulovom dvore pri Komárne. Rozdiel v týchto dvoch súťažiach je v tom, že na MFTR je vodenie psov bez vodidla.. takže.. o tom v ďalšom článku ;)

FOTKY