25.-24.4.2009 Klubový výcvikový víkend v Malej nad Hronom

Na tento výcvikový víkend som sa tešila (a nie len ja) už od minulého roka. Keďže Gipsy si ako obvykle posunula háranie, keď vyšli propozície a prihláška na výcvikový víkend, trochu som váhala, či ju poslať alebo neposlať, pretože po háraní na dovolenke by ma niektorí majitelia psov asi zbili, keby som tam prišla s háravou fenou. ;)  Našťastie, Gipsy sa začala hárať koncom marca, tak keď som už mala istotu, že do výcviku dohára, prihlášku som poslala a s nadšením som zisťovala, kto ešte na výcvik pôjde.

Tak v sobotu ráno som si nastavila budíček na 5:00 hod., vychystali sme sa a vyrazili sme – ako vždy, samé dve s Gipsynkou. Do Malej nad Hronom sme vďaka GPS navigácii trafili bez problémov – o dve hodinky sme boli na mieste. Pri krčme, kde bol zraz, bolo už množstvo psíkov a ľudí, očividne viac ako minulý rok. Super pocit, že stále viac ľudí, ktorí vlastnia retrievre, chcú so svojim psíkom pracovať. Výcvik bol zameraný na prípravu psíkov na Farbiarske skúšky malých plemien, Lesné skúšky malých plemien a Skúšku prinášania retrieverov. Bolo niekoľko stanovíšť určených na rôzne disciplíny – na pofarbenú stopu, posliedku, odloženie, odvahu, vlečku, dohľadávku pernatej zveri, dohľadávku srstnatej zveri, prinášanie kačice z hlbokej vody + pán Janega si vzal pod palec šteniatka a mladé psy, ktoré sa potrebovali učiť základy. Vzhľadom na počet zúčastnených psov sme dosť dlho čakali kým sme sa dostali na radu, ale tak pri takom množstve ľudí a psov sa nedá veľmi inak. Hlavne, nič nebolo povinné, každý si vyskúšal a trénoval čo uznal za vhodné a čo potreboval, ak niečo nevedel, alebo nebolo mu jasné, každý radil ako vedel :) S prácou Gipsy som bola spokojná – na to, že sme po jej operácii netrénovali, pracovala výborne, vlastne jediné, čo jej nešlo, bola disciplína odvaha.

Poobede bola na pláne výborová schôdza, kam sme s Tiborom boli pozvaní, aby sme vysvetlili náš zámer a plán – oboznámiť ľudí s Working Testami – aby vedeli, že existuje práca s retrieverom aj pre tých, ktorí nemajú možnosť dostať sa k tréningom so zverou a práve táto práca môže byť do budúcna perfektným základom ak sa pre tréningy, skúšky či súťaže so zverou rozhodnú. Tak som rada, že výbor klubu myšlienku podporil, aj keď trochu váhavo. Ja dúfam, že viac a viac ľudí postupne zistí, že Working Testy a poľovný výcvik sa nevylučujú, ale naopak, výborne dopĺňajú, a že si tento pekný šport nájde viac svojich prívržencov aj tu na Slovensku.

Po náročnom dni strávenom na slnku a vetre sme toho mali večer všetci dosť – aj ľudia aj psy. Po večeri bol naplánovaný odchod do Štúrova, kde sme mali byť ubytovaní. Keďže nás bolo veľa, nezmestili sme sa na ubytovanie, kde sme boli minulý rok – tam bol ubytovaný výbor klubu a my ostatní sme mali byť ubytovaní v areáli kúpaliska Vadaš v Štúrove. Lenže vzniklo nejaké nedorozumenie – ubytujúci vôbec netušili, že tam budeme so psami, resp. vraj im bola podaná informácia, že psy budú mimo areálu. Potom boli ochotní pustiť nás do areálu, ale že v chatách s nami nesmú byť v žiadnom prípade. Neviem, či si predstavovali, že budú vonku navoľno v noci behať, alebo budú uviazaní pred chatou.. Nakoniec padol návrh, že psy môžu spať v autách. Lenže väčšina našich psov je zvyknutá v byte so svojimi ľuďmi, boli tam aj šteniatka a mladučké psy, pre ktoré toto nebolo riešenie. Tak sme už boli chvíľu zmierení s tým, že tí, ktorí majú deti, odcestujú domov (2-3 hodiny cesty) a my teda asi prespíme v autách. No zachránila nás Tamara – zavolala sestre, ktorá na internete našla ubytovanie, zavolali, dohodli sa s veľmi milými a ochotnými majiteľmi a do polhodiny sme boli nasťahovaní. Zložili sme sa, nakŕmili a uložili psy a poďho naspäť do Malej nad Hronom do krčmy, kde sa zatiaľ rozbiehala zábava. Zišli sme sa super partia, zabavili sme sa, vytancovali, vyspievali a pred 1nou hodinou v noci sme odišli. K spánku sme sa uložili asi o 2:00 a ráno o 7:00 budíček, pobalili, poďakovali domácim za flexibilitu a ochotu s tým, že budúci rok sa ubytujeme rovno tam.

Po raňajkách sme išli znovu trénovať, na obed sme sa zišli okolo 13tej hodiny, ešte sme chvíľu posedeli, rozlúčili sme sa a pomaly poodchádzali domov, plní dojmov a zážitkov. Mám rada takéto stretnutia s ľuďmi s rovnakou diagnózou „psy“ a už teraz sa teším na ďalšie tréningy, výstavy, dovolenku s retrievermi, skúšky a súťaže, kde sa znovu stretneme, pokecáme o takých našich bežných starostiach a radostiach – ako sa majú psíky, komu aký psík pribudol, kto čím psíka kŕmi, aké hovienko psík vykakal a tak.. ;)

Tak dovidenia na nejakej ďalšej psej akcii, milí retrievráci!

FOTKY