20.12.2008 MFTR Ďulov dvor

20.12.2008 sa konal Medzinárodný Field Trial retrieverov, ktorý v Ďulovom dvore (Komárno) zorganizoval Slovenský retriever klub. Išla som opäť bez Gipsynky, tentokrát som ju nechala doma s tým, že odídem odtiaľ tak, aby vydržala bez venčenia (nechcelo sa mi ráno budiť priateľa nech si ju vezme k sebe). Vyrazila som skoro ráno, keďže do 8:00 hod. som musela byť na mieste, aby mi neodišli do terénu. Idúcky cez Šaľu, napadlo ma, že niekde poblíž je Palárikovo, odkiaľ ide Tibor, tak som mu zavolala, či už vyrazil.. Tibor sa práve pripravoval na odchod, a keďže išiel sám, dohodli sme sa, že prídem pre neho (mala som to po ceste). Miesto stretnutia sme našli a len čo sme sa privítali s ostatnými, už bol nástup, losovanie čísel, zahájenie súťaže a odchod do terénu. Autá sme zaparkovali a asi kilometer sme prešli peši k miestu, kde sa začala skúška.

Bolo 14 súťažiacich, psy, ktoré nemali absolvovanú disciplínu „prinášanie z hlbokej vody“, išli najskôr na vodu a potom sa všetci rozdelili na dve skupiny po 7 psov. Keďže súťaž medzinárodný field trial prebieha tak, že súťažiace psy sú navoľno pri nohe vodičov a po zastrelení niekoľkých bažantov rozhodca určuje, ktorý pes pre kus pôjde, všetci sme napäto očakávali, koľko psov vôbec prejde do druhého kola. Vodiči so psami sa rozostavili na mierny briežok, psy odpútali z vodidiel, pred nimi trávnato-burinový terén, za ním strelci a vtáky vypúšťali najskôr spoza súťažiacich, ale keďže nielietali do požadovaného smeru, vypúšťači sa presunuli k strelcom. Niektorí precenili schopnosti svojich psov a niektorým len neprialo šťastie a v prvom kole vypadlo 7 psov, všetci za vybehnutie bez povelu. V prestávke, keď sa pripravovalo druhé kolo, sme sa všetci mali možnosť občerstviť v pripravenom stánočku – podávali sa pagáčiky a teplý čaj, ktorý v studenom veternom počasí dobre padol, navyše bol založený ohník, pri ktorom sme si mohli zohriať zamrznuté zadky ;)

Druhé kolo sa odohrávalo v dosť ťažkom teréne – vodiči so psami stáli na rozmočenom poli (niektorí do riedkeho blata zapadli až po členky) a psy dohľadávali strelené bažanty v hustom burinovom a trstinovom poraste vysokom meter, niekde meter aj pol, takže pri dohľadávke boli vačšinou mimo dohľadu vodiča a museli pracovať samostatnejšie. V tomto kole vypadol znovu jeden pes, keď vybehol bez povelu za krídlovaným bažantom, ktorý dosadol pár metrov za neho. V tomto kole už bolo vidieť rozdiel medzi naozaj pripravenými psami a psami, ktorých majitelia prípravu vzali na ľahkú váhu a nechali to skôr na prirodzenú chuť psa pracovať. Niektoré nepripravené psíky už po niekoľkom vylezení z hustého porastu po neúspešnej dohľadávke nemali chuť ísť naspäť znovu prehľadávať (ani na 50. „povel“ svojho vodiča), zatiaľčo vodiči, ktorých psy mali zvládnutý handling vysielali psa dopredu naisto – rovno, presne tým smerom, kde bažant dopadol a pripískli im na hľadanie až na mieste dopadu, takže pes sa neunavil zbytočným prehľadávaním. Do baráže sa dostali 4 feny – 2 goldenky (jedna z pracovnej línie z Maďarska, druhá mladučká Sheina) a 2 labradorky (obe z pracovnej línie, jedna z Maďarska a druhá víťazka NFTR Via). Tu sa ukázal nedostatok organizácie – chýbali ľudia, ktorí by odoberali vodičom bažanty, ktoré psy priniesli, takže buď si prineseného bažanta vodič pustil k nohe, alebo ho hodil za seba. Aj kvôli tomu vypadla goldenka Sheina, ktorú viac zaujímal bažant odhodený maďarským psovodom ako ten, pre ktorého mala ísť do trávnato-kríkového porastu. Určite zavážila aj jej neskúsenosť a slabšia príprava – proste ostatní boli lepší. Maďarská labradorka z pracovnej línie bola neskôr tiež vyradená kvôli zbabranej odovzdávke. Krásne pracovala, čo sa týka handlingu, bola naozaj pripravená, ale v momente, keď zver prinášala, položila bažanta asi 5 metrov pred vodiča a ožužlávala ho. Zozačiatku to vyzeralo ako úprava úchopu, ale keď to urobila pri každej jednej odovzdávke, už to nebolo v poriadku. Do finále tak zaslúžene postúpili labradorka Via a goldenka Funny z Maďarska, obidve z pracovnej línie. Bolo sa naozaj na čo pozerať, obidve boli vynikajúco pripravené, mali rovnaké podmienky a pri striedavom prinášaní to mali rozhodcovia naozaj ťažké – vybrať tú lepšiu. Nakoniec to vyhrala labradorka Via, avšak až do vyhlásenia výsledkov si nikto nebol istý, ktorá z nich si odnesie domov titul CACIT. My sme samozrejme verili a dúfali, že titul zostane na Slovensku, no naozaj sme museli uznať, že psy z Maďarska boli výborne pripravené a goldenka Funny bola Vii vyrovnanou súperkou.

Po návrate na miesto stretnutia, výrade a vyhlásení výsledkov sme spoločne rozmŕzali pri výbornom guláši, ktorého prípravu zabezpečili organizátori. Ďakujeme, mňam ;)

Záver: Keďže medzinárodný field trial som videla prvýkrát, nemôžem ho porovnať s minuloročným alebo inými, iba s národným. Sami súťažiaci určite vedia posúdiť, či boli na súťaž pripravení a vedeli do čoho idú, alebo len boli skúsiť šťastie, alebo sa len spoľahli na skúsenosť svojich psov a prišli si zasúťažiť. Niektorým to vyšlo, niektorým nie, každopádne je to výborná skúsenosť pre vodičov, pre psy a taktiež pre divákov. Priznám sa, po tom, čo nám nevyšla účasť na NFTR a organizátori dali ešte možnosť prihlásiť sa na MFTR aj po uzávierke (kvôli nízkemu počtu prihlásených psov), na malú chvíľku som zauvažovala, že to skúsime. Našťastie ma to rýchlo prešlo, sebakriticky uznávam, že by sme sa veľmi pravdepodobne zaradili k vypadnutým v prvom kole, keďže na tréningoch sa mi párkrát stalo, že Gipsy vybehla bez povelu, nehovoriac o tom, že adrenalín pri streľbe z brokovnice a práci viac psov je oveľa väčší ako pri našom poplašáku. Taktiež nemáme skúsenosti s prácou s teplou zverou. Myslím, že Gipsy by s prinášaním teplej zveri problém nemala, ale všetky tie faktory dokopy by bol zaberák na psychiku a ak by sme prešli prvým kolom, tak by to bola určite náhoda. Organizácii by som vytkla len jeden, ale za to dosť podstatný nedostatok – že nezabezpečili nikoho, kto by odoberal prinesenú zver. Verím, že sa poučia a v ďalších ročníkoch budú na to pamätať. Za seba chcem poďakovať všetkým za super zážitok, organizátorom a rozhodcom za možnosť fotiť a teda sa aj pohybovať v blízkosti súťažiacich a rozhodcov a tiež za prídel bažantov, ktoré určite využijem na tréning. Teším sa na budúci rok (vlastne už tento) a verím, že si zasúťažíme už aj my.

FOTKY