13.2.2009 - operácia ľavého lakťa

Na 13.2.2009 bola naplánovaná operácia Gipsynkinho ľavého lakťa. Objednala som ju znovu do Bojníc, kde jej pred 2 rokmi MVDr. Peter Mláka operoval aj pravý lakeť. V deň D som mala ísť s Gipsynkou sama, pretože tatko, ktorý bol s nami prvé dva razy, mal teraz iné povinnosti. Tak som hodila do GPS navigátora cestu (aj keď ju už poznám) a čosi po 11tej sme vyrazili. Od štvrtku som mala akúsi dosiaľ nepoznanú nervozitu, nejaký blbý pocit, ktorý sa našťastie nepotvrdil. Cesta prebehla ok, až na to premenlivé počasie - u nás zamračené, po ceste vietor, snehové jazyky na ceste, snehová kaša, slnko a v Bojniciach poletoval sneh. Prišli sme presne na 13:00 hod. keďže asi tak pol cesty sme sa vliekli za autobusom a nákladnými autami.. Poprosila som pána doktora, či sa môžme ísť ešte na pár minút vyvenčiť, čo nebolo problém. Tak sme si vybehli na neďaleký trávnik, Gipsynka dostala voľno, na čo v návale radosti zo snehu začala skákať, hrabať a váľať sa ako pojašená. Tak rada ju vidím takúto šialenú a vyškerenú.. Po pár minútach sme sa vrátili do ambulancie a všetko sa mohlo začať. Odvážili sme ju (29,5 kg), vyložili sme ju na stôl, vyholili jej nožičku kam zaviedli kanylu, pichli jej uspávadlo, aby jej mohli zaviesť trubicu do papuľky (na inhalačnú narkózu) a vyholili jej lakeť, kade mal byť vedený rez. Keď bola pripravená, vzali ju na operačku a povedali, že keď budú hotoví, zavolajú mi. Ja som zatiaľ išla do Prievidze za známou a išli sme si sadnúť na kávu. Super, že si na mňa aj s manželom urobili čas, lebo naozaj neviem, čo by som 2 hodiny robila, čakajúc na výsledok - asi by ma porazilo.. Po kávičke sme sa rozhodli, že pôjdeme ešte vyvenčiť ich pitbulku, keď vtom už volali z kliniky, že hotovo, môžem si o 20 minút prísť pre Gipsy.. Tak sme sa len krátko prešli vonku a frčala som do Bojníc. Gipsynka už ležkala prikrytá dekou, trošku prebratá, kňučkala, packu mala obviazanú. Ako vždy, mi pán doktor Mláka všetko vysvetlil na kontrolných snímkoch - vyoperoval jej dva zvápenatelé kúsky šliach, jeden 1 x 1cm a druhý 2,5 x 1,5 cm (!!!) Hrôza aj pomyslieť, ten väčší vyzeral ako pol kĺbu! Gipsynke som kúpila už aj Scalibor - obojok proti kliešťom, ktorý dostane hneď ako nebude musiť mať obväz, pretože už som jej našla jedného napitého kliešťa. A medzi hračkami na predaj sa mi zapáčil jeden krásny gýčový ružový sloník, ktorý kýve chvostíkom na strunke (už som ho videla ako mi sedí v aute na palubovke), no keď som si ho chcela kúpiť, oznámili mi, že sloník nie je na predaj, že to je len ich vlastný.. Tak čo už, zaplatila som za operáciu a obojok a pán doktor mi pomohol Gipsynku naložiť do auta.. Pri lúčení som od milej sestričky sloníka dostala, vraj "pre šťastie". Naozaj milý a ústretový personál, týmto im všetkým veľmi pekne ďakujem - pánovi doktorovi Mlákovi a celého jeho tímu za super prácu a milé správanie, ktoré sa dnes už tak zriedkavo vidí (a nepíšem to len kvôli darovanému sloníkovi).

Gipsynka mi celú cestu spievala a potom pokračovala ešte aj doma tak do polnoci. Na venčenie ju vláčim v postroji po schodoch (svalovicu mám jak sviňa), no vonku pekne pomaly kráča sama, pri pomalom kroku ani nie je vidieť, že kríva. Na sídlisku vzbudzujeme pozornosť, keďže ma zeleným obväzom zaviazaná celú nôžku a nasadenú modrú papučku - no Gipsynka si to náležite vychutnáva - keď ju niekto ľutuje, ona sa navtiera na hladkanie :D Ja len dúfam, že kĺbik sa jej bez komplikácií zahojí a o takých 6 týždňov budeme môcť pomaličky znova začať trénovať. Tak nám držte palce a packy ;)